Toskansko
Kazdemu sa pri vysloveni nazvu tejto s oblubou prezentovanej casti Italie istotne premietaju hlavou casto zobrazovane fotografie toskanskych idylickych usadlosti. Ale Toskansko ponuka ovela viac zaujimavosti. Nie som pieskovoplazovy typ, prave naopak, pieskovym plazam sa snazim vyhybat, a ked uz na nich byt musim, tak jedine s podmienkou, ze vtedy pisem. Lebo iba tak zabudnem na okolity svet a palivu ci presypaciu hmotu pod nohami a za usami :D. Hlavny stan sme rozlozili v mestecku Viareggio, ktore bolo podla informacii druhym najvacsim karnevalovym mesteckom po Benatkach. Ocenovala som v nom predovsetkym obrovsky zeleny park, ktory sa tiahne paralelne s pobrezim a poskytuje - podla toho, v ktorej casti ste - miesto na zabavu i klud. A predovsetkym osviezujuci vanok.
Na horizonte sa vypinaju Apuanske Alpy, ktore sa oplati navstivit. Nedaleke mestecko Carrara je strediskom tazby mramoru. Odporucam autom jazdu okolim a miestnymi tunelmi. Na jednom z nasich vyletov sme v mestecku Castelnuovo nahodne objavili nejake miestne slavnosti, a tak sme tam stravili niekolko hodin. Zboznujem podobnu atmosferu, kde clovek zazije i veci povodne, tradicne, predovsetkym nediktovane turizmom. Z vacsich miest sme navstivili Florenciu, Pisu a Luccu. Florencia je nadherna, ale pokial do nej nebudu vpustat pocas sezony iba polovicu z toho mnozstva turistov, tak je jej navsteva pre mna osobne umorna. Pisa ma sklamala - ako mesto. Sikma veza a jej priame okolie je ok. Na to mnozstvo turistov je tam dost priestranstva, i ked si myslim, ze predaj vstupeniek je (a ci iba bol?) dost chaoticky. Ocarena som naopak bola mesteckom Lucca. To vam vrelo odporucam.
