Alebo ... iba raz v zivote a nikdy viac ...
Niekedy sa jedna o osudove rozhodnutia ... a toto patri zaisto medzi jedno z nich. Velakrat som sa pri tejto destinacii docitala, ze nestoji zavela. Ze si ju turisti casto volia ako miesto, kde sa na kurzoch v prijemnom teple uci anglictina ako pozostatok z cias britskej kolonie. Popritom "navstivia" maltezskych rytierov, spravia si vylet na ostrov Gozo a mozu ist domov ... To asi tak zbezne zhrnutie v skratke.
V tom obdobi som pracovala na svojom diele, a tak som si nahovorila, ze program uz mam urceny a trochu ho ozivim vyletmi po Malte. Vravela som si v duchu, ze mi staci i balkon a pekny vyhlad na more. Co cert nechcel, na druhy den pobytu ochorel syn, tri dni ho trapili 40°-ove horucky, a tak som naozaj vacsinu casu travila na balkone s vyhladom na more.
Malta ma prekvapila hned po prichode. Tentokrat v negativnom slova zmysle. Nepamatam si, ze by som niekedy v zivote videla nieco tak bezutesne, spustnute, spinave a rozpadavajuce sa. Teda zdoraznujem slovicko "IBA" bezutesne, spustnute,... Jedinou vynimkou bolo snad len hlavne mesto Valletta. Prvykrat sa mi stalo, ze som za cely pobyt nevidela jediny obytny dom, na ktory by som povedala: tak tento sa mi paci. K sklucujucemu dojmu (urcite ma na tom podiel i synova choroba) prispelo poznanie, ze oni na tom ostrove nemaju jediny lesik. A kde nie su stromy, tam ja trpim. V prospektoch sa sice nejaky hajik spominal, ale ja si myslim, ze sa s najvacsou pravdepodobnostou jednalo o tlacovu chybu...
Hotel vyberal i tentokrat muz.
Zameriava sa na recenzie navstevnikov (tusim cez booking.com) a tam ho zaujala informacia, ze Dolmen ma najlepsiu kuchynu na okoli. Mozno je to i pravda, no vdaka chorobe sme nestihli vyskusat konkurenciu, tak neviem objektivne posudit. Dolmen je obrovitansky komplex, co zistite najneskor pri vydaji jedla v miestnej megarestauracii. Sumi a hemzi sa to tam ako v uli, ze cloveka s jemnym vystupovanim i chut na jedlo prejde 
. Cim som starsia, zistujem, ze nieco podobne uz nie je pre mna. Ja si chcem vychutnavat ticho, klud a rodinnu atmosferu. A pravdupovediac, tieto bufetove "vseho-stoly" ma uz po troch dnoch ubijaju. Mozu byt akokolvek krasne naaranzovane, ale zatial sa nikdy nevyrovnali chutovo majstrovstvu kucharov vo vychytenych miestnych restauraciach. A ak chce clovek spoznavat cudzie kraje, mal by i stravu nejako nakombinovat tak, aby aspon raz ochutnal jedlo mimo hotela!!!
Cestovanie - za jeden z plus bodov povazujem polohu hotela. Kusok za nim sa nachadza autobusova stanica, lepsie povedane: konecna a zaroven vychodzia stanica. Malta patri ku tzv. trpaslicim statom, je len o cosi mensia nez mesto Bremen v Nemecku a autobusovymi spojeniami sa dostanete lacno takmer vsade... aaale! Tie spojenia su casto hviezdicoveho typu, takze kombinovat ci spajat jednotlive konecne body sa da iba obmedzene. Ku tomu sa prida problem s nasledujucim fenomenom: ak byvate niekde dalej od vychodzej stanice, moze sa vam stat, ze stojite na zastavke dlhu dobu a iba (najprv sklamane, neskor i nahnevane) hladite na preplnene autobusy, ktore vobec na planovanej zastavke nezastavia. Obdivujem domacich, ze si nevybijaju zlost na turistoch ... byt obyvatelom a nedostat sa ani po hodinach cakania domov nie je veru sranda. (Ti pracujuci to riesia skor autami.)
Nuz a po troch dnoch horucok sme si s muzom rozdelili sichty pri synovi a na striedacku (doobeda/poobede) spoznavali ostrov. Mohli sme volit iba tie spojenia, kde sme si boli isti, ze sa nacas dostaneme zasa nazad.
Posledny den bol syn opat zdravy, a tak sme sa odvazili na vylet na susedny ostrov Gozo (67km²). Bol zelensi nez Malta (tym padom pre mna krajsi), ale i dost veterny. Na ture nas sprevadzal jeden postarsi miestny obyvatel a hoci sa o muzoch v jeho rokoch vravi, ze toho nenarozpravaju vela, tak tento bol zaisto vynimkou, co potvrdzuje pravidlo. Navyse bol i vtipny. Takze nam fajne sprijemnil vylet.
Okrem hl. mesta - Victoria Rabat - sme navstivili i Ġgantija-Tempel, jedno z najstarsich pozostatkov ludskych sidiel na svete.
a hl.mesto Victoria Rabat
