Ostrov kvetov - Tak takéto označenie si vyslúžila Madeira a myslím, že plným právom. To, čo u nás horkoťažko pestujeme v kvetináčoch, tu rastie popri ceste ako burina...
Skoro sme v nedeľu zmeškali odlet, kedže na trati smer letisko robili práve nejaké úpravy. Aj chuť na prvoaprílové vtipkovanie ma v tých rozhodujúcich minútach prešla.
Že pristávame na vulkanickom ostrove som videla už z okienka lietadla a pevne verila, že pilot ovláda dĺžku krídla lietadla a prístroje mu zasa správne ukazujú vzdialenosť od skál...
Hlavné mesto Funchal (funšal) má pre turistov pripravených hneď niekoľko atrakcií.
Opäť som raz nažhavila fotoaparát na najvyššiu prípustnú pracovnú teplotu, keď sme išli Uličkou dverí. Nejako takto je pomenovaná i na vstupnej tabuli. My sme ju však objavili z opačného konca, takže mi chvíľu trvalo, než som pochopila, že to nie jedny, dvoje pomaľované dvere predo mnou...ale celá paleta od výmyslu sveta. Dokonca sme objavili i trojdimenzionálne stvárnenia.
Hlavné mesto získalo svoje meno vďaka hustému porastu fenikla. Keď sem dorazili prví dobyvatelia, našli ho rásť všade. Mestu sa často hovorí amfiteáter. Je to podľa spôsobu rozloženia príbytkov nad morom.
V roku 2000 v ňom spustili do prevádzky ďalšiu raritu - lanovku, ktorá končí v Monte, vilovom mestečku. Na jej konci si môžu turisti pozrieť tropickú a botanickú záhradu.
Keďže popis v sprievodcovi nesedel so skutočnosťou, prepásli sme botanickú záhradu, ale o to viac sme si to vynahradili na jednej z najznámejších atrakcií mesta - zjazde ulicami v prútených košoch či sánkach.
Ponta de São Lourenço a levady.
O vzniku a pôvode Madeiry si môžete spraviť približný obraz na jej najvýchodnejšom cípe. Táto neveľká časť ostrova je svedectvom časov vulkánových a to v priereze skál.
Pred očami sa k nebu vypínajú bralá s nádhernou farebnou škálou od žltooranžovej cez červenohnedú až po havraniu čiernu. A keďže príroda je silná čarodejka, sem-tam rozhodila do tohoto nehostinného prostredia na spestrenie niekoľko ďalších farebných doplnkov v tvare odolných kvietkov...
Na rozdiel od severu ostrova tu takmer nezaprší, preto tento kus zeme pôsobí na pozemšťana asi podobne ako kedysi Mesiac na Neila Armstronga.
Na začiatku prašnej cesty nad nami visel mrak. Asi vedel, že nerada kráčam pod tropickým slnkom, keď najvyššia bylina na širokom okolí mi siaha do výšky kolena, takže dobroprajne poskytne tieň maximálne môjmu palcu na nohe - a tak prvá časť trasy bola príjemne znesiteľná.
Keď sme sa s jazykom po kolená vyštverali na posledný kopčisko (a veru dychčali i okoloidúci turisti), vyšlo slniečko. A ja napriek tomu, že som si slávnostne sľúbila, že na spiatočnej ceste už nevytiahnem fotoaparát ani keby ma akokoľvek svrbeli prsty, lebo tých 568 fotiek okolia mi musí bohate stačiť ... nuž ja som zasa neodolala a fotila nanovo, tentokrát za asistencie Oskara...
Madeira nie je ostrov stvorený na plážovú dovolenku. Pláž na nej totižto neobjavíte, často ani vhodný prístup k moru. Teda nie v tom zmysle, ako si mnohí takúto dovolenku predstavujú... Maximálne v Calhete nájdete istú neveľkú náhradu s pieskom, ktorý každoročne miestni dovážajú z Maroka. Ale pri hotelových bazénoch sa samozrejme slniť môžete. (Zato bungee-jumping by ste mohli skákať takmer zovšadiaľ )
Madeira je ostrov vhodný na turistiku pre tých, čo netrpia závraťami z výšok. A túto sme si dostatočne užili i my. Prešli sme na piatich výletoch po vlastných asi 80 a viac kilometrov...
I keď sa tento ostrov na prvý pohľad zdá neschodným (i domy tu stoja na bralách a nad priepasťami ako chalúpky na stračích nôžkach), predsa len sa dá toho veľa prejsť. A to vďaka systému levád. Levady sú vlastne prepracovaným zavlažovacím systémom, ktorý si Madeirčania vymysleli pred stovkami rokov, aby pomohli zavlažovaniu plantáží na juhu. Vodu vedú zo severa ostrova, kde prší často a prepracovaným rotačným systémom ju prideľujú tam, kde prší zriedkavo. Ak si správne pamätám, je to dokopy 2500 km vodných kanálov. Popri nich vedú na mnohých miestach sprievodné chodníky na ich udržiavanie, ktoré sú sprístupnené i turistom. Často sú tieto chodníčky 20-30 cm široké, pričom z jednej strany tečie voda levadou pri kolmom brale a zo strany druhej hľadíte do 300 metrovej priepasti pod vami. A keď idete vavrínovou džungľou, kde to práve mierne mrholí, je to zážitok na dýchanie zhlboka.
My sme si podľa sprievodcu vyhliadli levady tri a to v rôznych častiach ostrova. Výber sme prispôsobili veku nášho juniora.
Prvá viedla vavrínovou džungľou, na druhej nás prekvapili tunely. Čítala som o nich v knižkách, ale nejako som prehliadla, že tentokrát budú i na našej trase. V tom prípade sa odporúča baterka ako dôležitý doplnok výbavy. Prečo - to sme zistili, keď sme si do zbierky suvenírov v absolútnej tme odniesli s MM typle na hlave - on z prvého tunela, ja z toho druhého ... ono sú niekedy tak nízke, že si počas prechodu nimi môžete bozkávať vlastné kolená .
Pre mna zatial najkrajsi ostrov v europskych drzavach s nadychom Afriky...
Podľa turistických sprievodcov sa na Madeire vynikajúco darí viac ako 700 druhom domácich a udomácnených rastlín, ktoré vďaka tamojšiemu podnebiu kvitnú počas celého roka.
Espetada - maso na spizi musite aspon raz na Madeire ochutnat - v originalnych restauraciach maju v strede stola konstrukciu na uchytenie kovovych tyci - maso prevazne telacie, ku tomu hranolky, salat a kocky z kukuricnej muky - najcastejsie sa plati za vahu, takze komu chuti, moze maso doobjednat - labuznikom sa odporucaju restauracie v Estreito de Camara de Lobos
Od navstevy Madeiry moj syn vzdy hrdo vravi: pristal som na jednom z desiatich najnebezpecnejsich letisk sveta...
a komu sa podari, odporucam navstivit ostrov v case tychto prenadhernych slavnosti Madeira Flower Festival
... my sme sa smeli iba prizerat, ako na ne stavaju tribuny...
