Aby som nevypisovala iba múdru teóriu rozhodla som sa prejsť na prax. Trochu radikálnejšie než by sa patrilo. Naplánovala som si tri dni bez jedla a iba s vodou. 

No hneď po tom prvom som takmer odpadla. Ok, ok - z objektívnych príčin. Jeden deň nejesť som už mala párkrát úspešne za sebou. Dokonca i dva. Ale jeden deň nejesť, pritom upratovať celý byt a nevypiť ani kvapku kávy, keď u nás hlásia fön (cez Alpy prúdi do Nemecka teplý vzduch z Talianska, čo u mnohých vyvoláva hlavybôľ) a ja ju pijem síce striedmo, ale pravidelne, to nie je tá správna kombinácia. Napodiv som počas dňa hlad vôbec nepociťovala. No v noci som kvôli fönu a abstinenčným príznakom nezažmúrila oka a ráno v sprche kolabovala.

A tak muselo dôjsť k zmene taktiky. Vytiahla som knihu o detoxikácii a zistila, že príprava na ňu zaberie minimálne ďalší deň. Veď už len študovanie niektorých neznámych komponentov z receptov stojí za to. Alebo také pečeňové zábaly - aj na tie sa treba psychicky pripraviť. Vôbec nie sú náročné, ale nájsť si na ne čas. Nehovoriac o vymedzení 2-3 hodín na  pohybový program. A oškrabávaní jazyka každé ráno... alebo neponocovať a chodiť spávať so sliepkami. A piť, a piť, a piť. Vodu. Tak 2-3 litre denne.

Len čo som ráno vstala, vzala som lyžičku o oškrabala povlak na jazyku. Ku ďalšiemu kroku - jedy vymyť olejom - som sa ešte neprepracovala. 

Raňajky pozostávali z 2 polievkových lyžíc hrozienok, ktoré som namočila do 50 ml čerstvo vylisovanej pomarančovej šťavy. (Už len samotná šťava mi svojou nečakanou kyselosťou aspoň na chvíľu stiahla zadok na bývalú veľkosť 38.) Jeden celý banán som rozmačkala a zmiešala s 2 polievkovými lyžicami ovsených vločiek. Všetko dokopy chutilo skvelo. Aj keď ovsené vločky boli iba náhradou za pôvodné Chufas-Nüssli, čo sme zatiaľ nerozlúštili, ako vyzerajú a kde ich zháňať.

Na obed som sa mala uspokojiť s polievkou. Ak varím podľa receptov z kníh, väčšinou im výsledok nezodpovedá na plných sto percent, pretože rada experimentujem a pridávam si svoje vlastné ingrediencie. Nuž ale detox je detox, tam treba striedmosť.

Recept sa javil byť až moc jednoduchým. Podobným veciam hovoríme potom v skratke "zdravé"... Tentokrát som zvýšila množstvá na dve porcie, lebo sa mi podarilo prehovoriť Michaela, aby ochutnal so mnou. 

Očistila som a nakrájala nadrobno dve šalotky, nasekala asi za dve čajové lyžičky zázvoru. Spolu osmažila na 2 lyžiciach oleja a pridala na kocky nakrájané sladké zemiaky (400 g). Po chvíľke zaliala pol litrom zeleninového vývaru a nechala na slabom plameni variť 20 minút. Následne rozmixovala, osolila, okorenila a pridala curry korenie. Koriander som nemala, tak zasa až nabudúce...

Nuž poviem vám, bola to pochúťka. Dokonca Michael, ktorý inak zje maximálne za tanier polievky, si nechal naložiť i druhýkrát a oblizujúc sa za ušami sa ma pýtal, či si môže dať i tretiu porciu. Takže odteraz bude táto novinka u nás pravidelne na jedálničku!

Po obede som si hodinu a pol odšliapávala ďalekým okolím a teraz sa chystám na večeru. Cukinové placky. Chýbajú mi síce šampióny na ragú, ale myslím, že to nie je až taký prehrešok voči detoxu.

A než pôjdem so sliepkami spať, preštudujem ďalšie zaujímavé kapitoly z knihy.

Deň druhý

Než začnem jeho opisom, rada by som sa s vami podelila o svoje zážitky z prípravy večere z dňa prvého. Cukinové placky so šampiónovým ragú. Suroviny som mala iba na prvú polovicu názvu. 

Ale veď uskromním sa, placky som i kedysi častokrát jedávala samotné, vravela som si.

Tentokrát uviedli autori do receptu jednu cukinu a dva uvarené zemiaky. Mysleli tým veľkú či malú cukinu? Veľké či malé zemiaky? Lebo sú také i onaké. 

Rozhodnutie zostávalo teda na mne. Lepšie povedané, muž kúpil väčšiu cukinu, tak som ku nej vybrala dva väčšie zemiaky. 

A potom som neveriacky dumala nad receptom. Okrem toho, že v ňom kázali cukinu umyť, nastrúhať, zemiaky uvariť, ošúpať, roztlačiť a pridať ku cukine, nespomínali nič, čo by tú zmes malo držať pokope. Soľ a petržlénová vňať asi ťažko. Napriek tomu som ich tam pridala. Čoby ... zavádzam ... do terénu som poslala čierne korenie a prikázala mu, nech sa tvári ako pravá petržlénová vňať.

Na panvicu som naliala podľa pokynov olej - zatiaľ som si nezohnala repkový, tak musel stačiť i slnečnicový - a lyžičkou pridala masu z misy, ktorá medzitým pustila dosť šťavy. Masa, nie misa.

Také miniplacôčky som ešte nikdy predtým nevyformovala, ale minimalizácia sa mi javila ako najvhodnejší prostriedok, nejako ich udržať pokope, keď recept vyžadoval  opekať z oboch strán. Nezdalo sa mi ale vhodné - z hľadiska správnej životosprávy - opekať ich natoľko, aby ich pokope držala ich spodná, čierna spálenina. Párkrát som sa odvážila do nich pichnúť plochou naberačkou, či sú pripravené nechať sa ňou vcelku obrátiť, ale márna snaha. A kým som neúspešne maturovala z odboru detoxkuchtík,  takmer som pripálila večeru svojim chlapom. 

Rada by som spoznala toho čarodejníka, ktorému sa za spomínaných podmienok predsa len podarilo vykúzliť placky. Alebo tvorca receptu dúfal, že navečer bude kuchár natoľko oslabený detoxom, že bude vidieť placky aj tam, kde nie sú?

Po istom čase som upustila od ďalšieho experimentovania a uspokojila sa s myšlienkou, že na večeru bude cukinovo-zemiakové pyré. Napriek tvarovému nezdaru chutilo výborne. Aj ono sa týmto úspešne prebojovalo do listiny "to spravím i nabudúce".

Nech aj Michael vyskúša, čo mu tak dobre voňalo.

(Kto čítal moju knihu, možno neverí premene mäsožravca na jeho takmer protipól, ale je to tak. Prišlo to vekom a samé od seba.)

Soľ - odporúča sa kryštalická alebo morská namiesto kuchynskej. Keď som si na internete zháňala bližšie informácie, zistila som, že si tábory zástancov a odporcov dosť protirečia. Ale aspoň som sa dozvedela, aké rôzne druhy sú dostupné na trhu.

Fleur de Sel z Bretónska (80€/kg) - je tak vzácna, že sa nepoužíva na varenie, ale iba na zdobenie/obkladanie surových či hotových jedál.

Havajská lávová soľ - z ostrova Molokai. "Čierna ovca" medzi ostatnými, ktorá za svoju farbu vďačí aktívnemu uhliu.

Bambusová soľ - alebo elixír z Kórei. Budhistickí mnísi napĺňajú bambusové tyče zmesou morskej soli a hliny, ktoré pália pri viac ako 1000°C.

Soľ Inkov - z Peru, z oblasti Machu Pichu. Má podobnú štruktúru ako Fleur de Sel.

Himalájska soľ - jemne ružová. Z Pakistánu a Poľska (20€/kg). Tvrdenia, že pomery minerálov v nej sú podobné tým z ľudskej krvi, sa nepodarilo obhájiť.

Púštna soľ - z Kalahari. Obsahuje stopové prvky magnézia a fosforu. Vraví sa o nej, že posilňuje imúnny systém.

Dymová soľ - pamiatka na Vikingov. Morská soľ údená drevom buku, borievky či iných stromov. Najznámejšie sú druhy z Dánska.

Napriek tomu, že som večer zhrešila jednou mandarínkou - ovocie (okrem raňajok)   treba nahradiť zeleninou - cítila som sa po prvom dni akosi odľahčene. Váhovo zatiaľ určite nie, ale aspoň ma nenadúvalo ako zvyčajne.

A zhrešila som i kávou. Štipkou mlieka a medu v nej, lebo absolútne čiernu ju nevypijem. Ale netrápi ma to. Práve naopak, túto jedinú výnimku si s čistým svedomím doprajem .... aby som zasa raz pri föne neodpadávala! Zredukovala som však množstvo. Pijem iba tú rannú a z nej tiež iba polovičnú dávku.

Druhý deň som sa ráno podujala i na olejovú ústnu kúru. Nasleduje hneď po očiste jazyka. Odstraňujú sa ňou jedy rozpustné v oleji a navyše (ževraj) bieli zuby. Dve muchy jednou ranou. Keď zubami po troch dňoch praktizovania vysvietim v noci izbu, uverím tomu. Ale to by už bola tretia mucha - ja ako lampa...

Tááákže: Jednu lyžicu slnečnicového alebo sézamového (bio-) oleja prelievate niekoľko minút medzi zubami sem a tam. Nie kloktať, nie prehltnúť, ale po 10 minútach vypľuť a ústa dôkladne prepláchnuť vodou. Plus vyčistiť zuby.

Raňajky som si zopakovala z predošlého dňa. Niežeby som nemala iné recepty, no mne zatiaľ chýbajú prísady na ich tvorbu.

Na obed bude polievka zo včerajška. Mňam.

A s prípravou večere sa podelím zasa nabudúce!

Je detox náročný?

Stojí v mojej múdrej príručke. Čisto rečnícka otázka, ktorá má nachytať neskúsených a nerozhodných...

- A ešte akoooo!!!! - chce sa mi zakričať. Veď už len taká kapitola "Recepty" je pre mňa zbierkou cudzích slov. Ich lúštením (za pomoci internetu Vševedka) som z objektívnych príčin prinútená stráviť oveľa viac času presne tam, kde samotná kniha v časti Ako nebyť on-line odporúča.

Na druhej strane, keď potom posilnená onlajnovými vedomosťami vchádzam do špeciálnych bio-obchodov, viem aspoň približne (tvarovo/farebne), čo hľadám. No stále sa cítim ako Alicka v Ríši divov, ktorá si musí svojpomocne pridŕžať sánku, aby zuby nedostali prievan. Lebo kým som v minulosti okolo niektorých regálov bez povšimnutia preletela, začínam teraz pomaly spoznávať svet a dary všemocnej prírody.  Jediné čo nechápem, prečo sa niektorí ľudia rozhodnú pre kupovanie špeciálnych a nie práve lacných exotických BIO produktov, keď v obchode siahnú po porcii pre JEDNU osobu, omotanú v kope zbytočných PLASTOV? Ale budiž...

K nenáročným zadaniam detoxových úloh zaraďujem financie. Teda čo sa ich míňania týka. Svoj mesačný limit na zdravú životosprávu som úspešne prečerpala hneď v prvej tretine plánovaného obdobia. Ešte toto, ešte tamto... a peňaženka zíva prázdnotou.

Už na začiatku experimentu som sa poučila, že pustiť muža na nákupy v domnení, že donesie domov správne prísady, nie je pri detoxe najlepšie riešenie. Teraz som potrestaná päťnásobnou dávkou jarnej cibuľky, lebo si ju pomýlil s pórom. A tak ju chrúmam i k müsli na raňajky, nech sa čo najskôr minie... aby zbytočne nezavadzala v chladničke.

Prínos detoxu vidím napríklad v tom, že pri dodržiavaní pohybového programu som spoznala mnohé doposiaľ nepreskúmané uličky nášho mesta a v nich kopu (naozaj) zaujímavých obchodíkov.

A zistila som, že dojem z niektorých detoxových receptov sa dá zachrániť/vylepšiť, ak ich konzumujem na spôsob sushi .... ponorím do sójovej omáčky. 

A spomenula som si na časy, keď som bola tehotná. Aj vtedy som neustále behala na WC, to však na mechúr tlačil potomok. Tentokrát sú to hektolitre vody, ktoré musím denne a povinne prehnať svojim telom.

Na záver dnešného sťažovania pridám recept, ktorý sa prebojoval na listinu mojich detox-obľúbencov: Baklažánové rolky

Množstvá pre jednu porciu:

1 stredne veľký baklažán

2 PL olivového oleja

3 stredne veľké zemiaky

za hrsť čerstvých bazalkových listov

trochu soli a bieleho mletého korenia

Baklažán nakrájať po dĺžke na tenké plátky, osoliť a nechať 15 min vstrebávať. Potom jemne poutierať papierom z kuchynskej rolky a obe strany baklažánu potrieť olivovým olejom. Vložiť do vyhriatej rúry a grilovať.

Zemiaky očistiť, ošúpať, umyť a nakrájať na malé kocky. Uvariť na pare, následne vidličkou rozpučiť a pridať lístky bazalky, nasekanej na jemno. Osoliť, okoreniť. Ak je potrebné, pridať trochu olivového oleja.

Toto zemiakové pyré lyžičkou naložiť na plátky ugrilovaného baklažánu, zrolovať a vychutnávať.