Víkendové čriepky

Priestory, kde chodí syn trikrát do týždňa na spev, sa nachádzajú v budove, stojacej na ulici, kde prevládajú medzi susedmi predovšetkým firmy, školy a ortopedická klinika. Preto ma zakaždým iritovalo, že pred vchodom vždy stojí policajné auto na hliadke. Vôbec sa mi totižto blízke okolie nezdalo nebezpečné.

Až o čosi neskôr som zrealizovala, že na rovnakom poschodí ako zbor je umiestnená nejaká židovská komunita a hliadka tam postáva nepretržite práve kvôli ochrane jej členov.
Včera som sa po nákupe vracala nazad vyzdvihnúť syna z hodiny, keď sa mi pred očami odohrala nasledujúca scénka.
Z vchodových dverí vyšiel starší, vysoký Žid a v rukách niesol dva plné taniere. Podišiel k autu. Službukonajúci policajt otvoril okienko na dverách a prekvapene pozeral na návštevníka.
- Dúfam, že máte hlad. Tu som vám doniesol niečo pod zub. Druhý tanier je pre vášho kolegu, ktorý ako viem, vás príde hneď vystriedať. Prajem vám obom dobrú chuť!
Policajt sa poďakoval a usmieval presne ako ja - od ucha k uchu.
Vošla som do budovy a o niekoľko sekúnd neskôr ma nasledoval i štedrý darca.
- Ako málo stačilo ku tomu, aby ste spravili hneď niekoľkým ľuďom radosť a krajší deň - povedala som mu a myslela pritom i na seba.
- Áno, aj ja som si spravil radosť - pozrel na mňa, milo sa usmial a obaja sme s hrejivým pocitom na duši vstúpili do "svojich" dvier.

Dnes ráno pri raňajkách.
- Všimli ste si, že kým ste vstali, ja som si už stihol ostrihať aj vlasy strojčekom?
- Mhm, teraz keď vravíš, tak áno - vravím ja.
- Mhm, teraz vidím i ja - vraví syn - ale ja v tvojom stave by som to nerobil...
??? otázniky v očiach mojich i mužových.
- V stave? Čo za stav máš na mysli? - pýta sa tato potomka.
Chvíľka váhania. Po jeho otázke syn tuho prezmýšľa, či sa správne vyjadril.
- No ja na tvojom mieste by som sa tešil z každého jedného vlásku, ktorý vyrástol a nie ich strihal...

18. máj 2014