V údolí jabĺk

Je začiatok septembra a v tomto čase zvykneme chodievať stanovať na Istriju. Využiť posledné priaznivé záchvevy leta na juhu s výhľadom na morské vlnky, kým nezačne v Bavorsku škola. (A v obchodoch nezačnú strašiť prvé vianočné čokoládkove kolekcie - no namôjveru sa im to už aj podarilo). Tieto prázdniny nám tradícia rokov minulých nevyšla z objektivnych pricin. Michael musel na tyzdenne sustredenie do Juzneho Tirolska, a tak sme sa pre tuto (inak nadhernu) destinaciu nakoniec rozhodli i my. Ze sa aspon pojdeme pozriet na ich piatnajsi koncert v Tramine. Ubytovanie vyberal muz. Zaziadalo sa mu navstivit doliny Eisack- a Pustertal a ja som nijako neprotestovala. V ponuke na internete objavil Udolie jablk a v nom Raas. I ked si myslim, ze tie jablka vnimal iba okrajovo.

Cesta nam ubehla pomerne rychlo. Aj preto, ze som jej prevaznu vacsinu stravila citanim. Ved z  Mnichova su to za priaznivychokolnosti iba necele tri hodinky. Za talianskymi hranicami nas uz vitalo hrejive slniecko. Pocitili sme jeho silu aj cez celne sklo. Kratko pred zaverom sice zlyhala navigacia, no do ciela sme dorazili i tak bez vacsich problemov.

Potesila som sa priestrannemu prazdninovemu apartmanu s nadhernym vyhladom. Ani sa mi nikam v tej chvili nechcelo ist. No potom priniesla dcera majitelov prospekty s programom akcii v okoli na cely tyzden, ja som don mrkla ockom a zrazu som sa citila plna energie. Chcela som vsetko navstivit, vsetko vidiet a zazit. A to znamena - nezahalat ani chvilu. A zacat mapovat okamzite. Muz navrhoval na rozhybanie sedenim stuhnutych svalov bicykel, ale odmietla som. A tak sme sa rozdelili. On siel sondovat cyklisticke trasy, ja turisticke chodniky. Ako prva ma v infobrozurke zaujala tzv. Jablkova cesta. Dlzka 7,7km.

Od domacich som sa dozvedela, ze pred miestnym kostolom najdem potrebne turisticke znacky. Pred viac ako desiatimi rokmi sme uz  boli v Juznom Tirolsku - iba cosi severnejsie - a este si presne spominam, ako ma potesilo, ze som konecne nasla kusok zeme, kde su turisticke chodniky znackovane priblizne ako u nas na Slovensku. Nie farbami, ale cislami. Iba Jablkovu cestu symbolizovalo jablcko a nie cislica.

Presla som len par metrov a citila sa ako v raji. Tolko cervenych a zelenych plodov som este v zivote nevidela. A predovsetkym s takou nadhernou, sprievodnou kulisou.