Strach

Stretli sme sa náhodou v škole. S mojou španielskou susedou. Mená jej rodinných príslušníkov mi kedysi poslúžili ako vhodná náhrada mien mojej au-pairskej rodiny. Už niekoľko dní sa so mnou chcela porozprávať, ale nikdy jej to nevyšlo. Až dnes.
Prezradila mi, že má strach. Strach pred ebolou. A chcela vedieť, čo prežívam ja, keď počujem správy z médii. Potrebovala nejakú, aspoň drobnú útechu.
Trochu ma to prekvapilo. Nebudem písať, čo behá hlavou mne, lebo tým i tak nič neovplyvním, nezmením, ale už vzápätí som pochopila jej strach...
"Tá španielska sestrička, čo sa nakazila a hovoria o nej v správach, býva iba jednu ulicu od mojich rodičov a tri od mojej sestry..." 
Poznám ten hlúpy pocit, byť takú diaľku od svojich blízkych a byť úplne bezmocný.
Teraz je akosi ticho v správach ... je to ticho pred výbuchom?
(toto už totižto búrkou nazvať nemožno)