Spomienkový darček pre hostí a správa z jednej svadby

13.01.2018 21:38

Minule sa vydávala kolegyňa a po svadbe nám doniesla takúto drobnosť. Niečo podobné som videla a zažila prvý krát. Keďže mám ale niekoľko ďalších kolegýň, ktoré tento zvyk poznajú, tak som sa opäť priučila niečomu novému.

Spomínaný zvyk pochádza z Talianska a minibalíčky sa rozdávajú hosťom pri svadbe a na krstinách ako poďakovanie za účasť a dary. Obsahujú špeciálne mandle máčané v cukre.

Na priloženej kartičke je text približného znenia:

Pre Vás milí hostia je táto drobná vďaka:

5 mandlí v poleve z cukru

horké a sladké zároveň, presne ako život,

symbolizujú šťastie, lásku, zdravie, úspech a požehnanie.

Tieto priania sme dnes dostali od Vás, na spoločnú cestu životom,

my Vám ďakujeme naspäť týmto "mandľovým" symbolom.

xxxxx

Na začiatku augusta 2010 sa vydávala moja švagriná a ešte pred svadbou ma stihla zapojiť do tvorby programu. Presnejšie povedané: mňa a ženíchovho svedka - teda jeho najlepšiu kamarátku. Dostali sme každá mail s prosbou o niekoľko príspevkov spolu s ubezpečením, že sú "mladomanželia na všetko pripravení a do všetkého sa budú zapájať".

A my sme nelenili. Telefonicky sme sa dlho radili, keďže bývame každá v inom meste, ale to nám nebránilo kuť spoločne plány a prekvapenia, hoci sme sa do toho momentu ešte nikdy v živote nevideli a nepočuli. Nápady sme čerpali nielen z toho, čo sme už poznali, počuli, či videli, ale nebránili sme sa ani dodatočnému brázdeniu po internete. Osobne som pri príprave niektorých rekvizít trávila  asi dva týždne po večeroch.

Deň pred svadbou sme sa stretli viacerí zo svadobčanov u mladomanželov v byte na menšom pohostení. Keďže hlavné postavy tejto významnej udalosti už nie sú najmladšie vekom - ale zato duchom - neprebiehala v niektorých bodoch neoficiálna časť ako je možno zvykom inde.

A tu sme zakomponovali prvý bod našich príprav : na stolík sme položili štvorlístkovo-srdiečkovú zdobenú krabicu spolu s fľašou vína, potrebnými inštrukciami na A4 a albumom na pamiatku. Svadobní hostia mali za úlohu do ďalšieho večera zozbierať nejaké zaujímavé alebo vtipné predmety z dňa svadobného a vpísať nejaké prianie mladomanželom do albumu - pričom za každým prianím musela zostať jedna strana voľná na neskoršie vlepenie fotografie prispievateľa.

Táto krabica sa so zozbieranými predmetmi, fľašou vína, albumom s fotkami a prianiami zúčastnených na druhý deň zapečatila a mladomanželia ju smú otvoriť až po 7 rokoch.

Auto novomanželov malo byť pôvodne ozdobené inak, ale nejako to technicky nevyšlo, a tak iniciátori zmenili plány a použili balóniky v tvare srdiečka. Po obrade na úrade sme ešte za auto pripevnili "just married"-konzervy. Pri ich výzdobe som si riadne doškriabala ruky. Bola to menšia skúška trpezlivosti.

Okrem toho sme sa po obrade všetci prítomní odfotografovali na pamiatku v tomto ráme:

(Rozumej: ja ako samozvolená fotografka som dirigovala každého z prítomných, v akej výške pred tvárou si má dotyčný pridŕžať tento rám, aby som ho mohla zvečniť do albumu, spomínaného vyššie)

Po prípitku v záhradnom areáli sme všetci vypustili héliom naplnené balóny, na ktorých boli pripevnené karty s adresou a prosbou, aby ten, kto balón nájde, zaslal pozdrav ženíchovi a neveste.

Nasledoval presun svadobčanov do reštaurácie. Keďže sme prišli trochu skôr, než bolo naplánované a jedlo potrebovalo ešte pár minút, pokračovali sme po privítaní v našich príspevkoch. Môj 5-ročný syn odrecitoval dve krátke básničky, do ktorých bol zakomponovaný i tento darček, ktorý vlastnoručne pomaľoval:

Každý z hostí musel priniesť na oslavu svoje obľúbené recepty - tie na modrom výkrese boli pod heslom "ženích varí neveste", na ružovom výkrese zasa "nevesta varí ženíchovi". V reštaurácii sme ich potom zviazali do knižky a darovali mladomanželom.

Ďalším príspevkom bolo dvanásť pohľadníc, ktoré majú páru počas roka pripomínať túto udalosť. Pohľadnice boli "originálne" výtvory a nevesta ľubovoľným výberom určila, kto z prítomných a kedy pohľadnicu pošle (odosielať sa musí v deň dátumu sobáša každý mesiac počas nasledujúceho roka).

 

Naša francúzska hostiteľka nám pripravila skutočne fantastické chody. V prestávkach medzi nimi nasledoval príhovor rodičov a svedkov. Za ženíchovu stranu sme si vypočuli veľmi vtipnú báseň o zoznámení sa páru, z nevestinej strany sme si vypočuli opäť vtipný rozbor, prečo sa k sebe pár hodí a na čo si majú dať pozor v budúcnosti. Klobúk dolu pred básnickym črevom svedkov...

Nasledovali priania pre mladomanželov, doplnené o príslušné doplňujúce darčeky (nie všetko sa dá preložiť doslovne do slovenčiny):

  • aby u nich všetko bežalo ako po masle - dostali fľašu oleja
  • aby ich manželstvo prekvitalo - dostali fľašu hnojiva na ruže
  • aby nevesta netrpela častými bolesťami hlavy - dostali balenie aspirínu
  • aby sa obaja v manželstve občas dostali ku slovu - dostali balenie leukoplastu
  • aby obaja vždy trafili domov - dostali mapu mesta
  • aby vždy robili veci spoločne - zošila som dve nákupné tašky dokopy, vyšila na ne ich mená, Just married...
  • atď.

Mimochodom: v reštaurácii som vysvetlila majiteľke význam krabice a zbierania pamiatok na svadobný deň a poprosila ju, či nemá v kuchyni niečo z prípravy jedla, čo by som tam mohla vložiť. Doniesla mi vymytú flaštičku s etiketou, z ktorej použila špeciálne korenie na varenie.

Hry pre mladomanželov:

  • Ako poznáš svojho partnera: Mladomanželia si vyzujú topánky, sadnú si chrbtom k sebe, pričom každý drží jednu svoju a jednu partnerovú topánku. Ich správnym zdvíhaním odpovedajú na otázky:
    Kto lepšie jazdí na aute?
    Kto pripravuje raňajky?
    Kto vyberá večerný TV program?
    Kto umýva riady?
    Kto lepšie varí?
    Kto dlhšie spí?
  • Neveste sa zaviažu oči, prítomní muži si vyhrnú nohavice do kolien a nevesta si musí nájsť tie správne lýtka
  • Ženíchovi sa zaviažu oči, po miestnosti sa porozkladajú fľaše s ružami. Nevesta naviguje ženícha a on jej musí všetky ruže vyzbierať.
  • Spoločné pílenie dreva
  • Prekvapenie do izby mladomanželov:
    Keďže sme vyzdobovali i izbu, schovali sme v nej  asi 3-4 budíky, ktoré mali zvoniť niekedy po polnoci s hodinovým odstupom.

-----------------

Minule sme boli na svadbe mužovho bratranca. Jednou zo svadobných hier bola i táto nasledujúca:

Mladomanželský pár musel hádať, ako dobre pozná svojich hostí. Vždy sa prečítala nejaká otázka typu: koľko ľudí v sále vlastní motorku, koľko prítomých už platilo pokutu za prekročenie rýchlosti, koľko išlo pešo okolo sveta, koľko má poľovnícke skúšky.

Mladomanželia si museli tipnúť správnu odpoveď. Potom sa museli postaviť hostia, ktorých sa hádanka týkala.

Ak sa manželia strafili do stanovenej hranice, získali nejakú vopred prichystanú výhru (večeru s priateľmi, lístky do divadla, atď.), ak nie, museli splniť nejakú úlohu.

No a nakoniec sa prečítala ku každej otázke príhoda - každá otázka sa totižto spájala s nejakým príbehom zo života ženícha alebo nevesty.