Som chorý?

Už týždeň sa cítim tak-tak všelijak, ale určite nie zdravo. Nieto ani divu pri takomto aprílovo premenlivom počasí. Leto roku 2014 zabudlo, kedy ma poctivo sedieť na tróne a držať sa žezla a snáď preto sa teraz mirnix-dirnix pletie z posledných síl do remesla Jeseni.
A ja potom ráno strácam hlas, z nosa mi tečie ako z pokazeného vodovodného kohútika a večer opakovane beriem do rúk teplomer... a vravím sama sebe, že ortuť v ňom nastopro štrajkuje…

Včera začal pokašliavať i Michael. Tak som sa zdvihla zo sedačky a šla nám obom do kuchyne namiešať med s citrónom a cesnakom.
On práve pozeral večernú rozprávku, oči pevne zabodnuté do monitoru, okolitý svet nevnímajúc.
Podala som mu svoj výtvor na posilnenie imunity.
Zahľadel sa prekvapene na mňa.
- Mama, to je čo?
- Medicínka. Zjedz ju.
Skontroloval obsah misky, zneistel, opäť sa mi zadíval do očí a priam so strachom zahlásil:
- Som chorý???
Ten rozkošne vydesený pohľad v kombinácii s vyrieknutou otázkou stál naozaj zato. Prvá som sa začala smiať ja ... a vzápätí som nakazila i jeho. O chvíľu nám slzy tiekli obom.