Ruština

Ja som vedela, že aj s ruštinou spravím dieru do sveta! ... keď všetky kontinenty kol-dokola skupujú vo veľkom práve Rusi.
Aj toť minule som sa nechcene stala svedkom rozhovoru troch seniorov na ulici oproti našej škole, keď sa sťažovali na tému ´kam tento svet speje´ a jedna z viet, ktoré som zachytila, sa týkala stúpajúcich cien v ich štvrti a končila sa poznámkou, že to si môžu už iba tí oligarchovia z Ruska dovoliť...
Včera do kolegyninej skupiny pribudlo dievčatko. Vyzerá ako budúca hviezda ruského baletu. Tenká ako prútik, blond vlasy stiahnuté do copu. Len na tom pohľade musí ešte zapracovať... to aby jej nedávali neskôr samé záporné postavy.
Na druhej strane chápem jej rozpoloženie. Presťahovať sa do prvej triedy z New Yorku do Mníchova a neovládať ani slovíčko z nového jazyka je na začiatku presne to, čo na tvári dietka vystrúha skôr namosúrenú grimasu než srdečný úsmev. Ale som si istá, že do decembra sa zjaví i ten úsmev.
Keď som včera na konci dňa vyšla na dvor, stáli pri nej kolegyňa so šéfkou a pantomímou spojenou s medzinárodne známym slovíčkom ´mama´ sa z nej snažili vydolovať, či ju niekto vyzdvihne a hlavne kedy. Tak som bleskovo oprášila pamäťovú priehradku s označením "ruskij jizik", čupla si ku nej, vložila vsjo do správneho prízvuku a spýtala sa, kedy príde jej mama.
Dievčatko zachytilo jazykovú zmenu v konverzácii, ale stále sa netvárilo príliš dôverčivo. Neviem, čo by odpovedalo, pretože cez bránku v tom momente dobehla jeho udychčaná mama.
Odpoveď som teda nezískala, ale kolegyňa s hlasným ´Oh´, hrdo zahlásila, že sme naozaj tím so širokým jazykovým záberom.