Príbeh, čo chytí za srdce

Pár rokov dozadu som si v rádiu vypočula príbeh, ktorý ma niečim oslovil, niečim dojal, až mi oči slzili a kebyže mi neprezradia, že je skutočný, tak by som opäť frflala na typickú hollywoodskú rozprávku.
V štúdiu bol pozvaný kriminálny policajt, ktorý sa dostal do povedomia verejnosti tým, že založil nejaké združenie na pomoc mladým tínedžerom. Takým tým problematickým, čo už mali na svojom konte potýčky so zákonom a dotyčný policajt sa im rozhodol poskytnúť druhú šancu.

Vrámci rozhovoru prišla reč i na jeho dvoch synov. Jeho adoptívnych synov. A k príbehu, ako sa ku nim vlastne dostal. On, ktorý sa dovtedy podľa vlastných slov venoval vo voľnom čase skôr neviazanej zábave, návštevám párty a podobným aktivitám.
Bez akéhokoľvek záujmu o trvalý vzťah či, nebodaj, nejaké plánovanie rodiny do budúcnosti.

Jedného dňa ho však prekvapil telefonát zo sociálky. Pracovník tejto inštitúcie sa ho spýtal, či by si nechcel vziať do prechodnej opatery jedného 11-ročného chlapca. Dotyčného chlapca spoznal pri vyšetrovaní vraždy. Vlastný otec mu pred očami zabil mamu. V takýchto prípadoch sa postupuje veľmi citlivo s obeťami zločinu. O to citlivejšie, ak sa jedná o deti.

No a chlapec na pohovoroch s psychológom neskôr vyslovil osudnú vetu:

- Prial by som si takého otca, akým je policajt, čo ma mal vtedy na starosti.
Jeho tajné prianie sa mu o niekoľko týždňov splnilo, lebo si ho vypočul človek so srdcom na správnom mieste. Chlapec mal šťastie v tom hroznom nešťastí. Policajt povedal, že sa rozhodol okamžite. Ani on nezabudol na to osudové stretnutie s chlapcom. A tak sa zo zarytého singla stal zo dňa na deň OTEC. A o niekoľko rokov rozšíril svoju "rodinu" o ďalší podobný prípad.

Podarilo sa mu vytvoriť domov niekomu, kto o ten svoj vlastný a navyše hrozným spôsobom navždy prišiel ...
Klobúk dolu!