Prečo musel Ježiško chodiť na dvakrát

Vianoce nám už naozaj klopali na dvere, keď som sa takmer v poslednej minúte rozhodla, že vhodne volenými slovami navediem synátora na tvorbu prvých vlastnoručne vyrobených darčekov pre svokrovcov a švagrinú, u ktorej sme spoločne oslavovali vianočné sviatky. Na našej detskej farme bola možnosť vystružlíkať efektný svietnik z brezového polena, tak prečo ju nevyužiť?
Večer pred odchodom som teda balila posledné dva svietniky do darčekového papiera, pričom som nezabudla, že musím zvoliť inú farbu a vzory, než si vybral Ježiško.
Michael si sadol vedľa mňa a vraví:"Mama, to je naozaj nespravodlivé!!! Ja som robil v škôlke darček pre teba a tata, na farme som robil pre Omu a Mareile ... a vy ste si pre mňa nepripravili nič!!! "
Vyrazilo mi to v prvom momente dych, ale Ježiška som i tak nepodrazila ...
24.december sa nejavil vhodným na cestovanie, pršalo, snežilo, šmýkalo sa, ale našťastie sme tých vyše 400 km zvládli bez väčších ťažkostí.
Plánovaný príchod sme zmeškali iba o hodinu, takže zdobenie vianočného stromčeka nebolo ohrozené, čakala nás však nemilá správa : Oma a Opa to vzdali hneď na začiatku. Ani nevyšli z domu, keďže poveternostné podmienky na ich trase boli z tých najhorších.

Okrem posledných príprav na slávnostnú večeru, ktoré zahŕňali aj zmenu menu z fondue na raclette, sme potrebovali logisticky prehodnotiť aj príchod Ježiška a odovzdanie darčekov.
Nakoniec sme to zvládli bravúrne a diskusiu zakončili úvahou, že Ježiško isto príde ešte raz, lebo zjavne nenechal pod stromčekom všetky prekvapenia a musí predsa niečo priniesť i tým, ktorí zatiaľ chýbali.
Nasledujúci deň sme už mali pod kontrolou a Ježiško si to namieril k nám aj po druhýkrát- presne ako sme predpokladali.

Vrámci návštevy Darmstadtu sme ešte stihli vyskúšať náš nový snežný matrac na jedinom kopci v širokom-ďalekom okolí a vďaka tomu som objavila ďalší monument z tvorby Hundertwasser-a - obytný dom.

xxx

Vianoce už klopú na dvere (20.12.2010)

"Ešte 5x spať a príde k nám Ježiško..."
Tak takouto jednoduchou matematikou sa u nás meria čas už predlhú dobu, tzv. "spacomierou". A konečne mi stačia na odpočítavanie i prsty jednej ruky, takže sa len tak ľahko nezacyklím... ako napr. keď dostanem otázku na presný príchod Ježiška niekedy v októbri. Priznám sa - v takom prípade i trochu zašvindľujem a použijem odpoveď približnú, tzv. "z brucha" alebo "plus-mínus". Len sa potom nesmiem o dva dni neskôr pri rovnakej otázke pomýliť, lebo Michael má pamäť ako SLON. A mínus dva už vyráta i z hlavy.

Dnes sme sa boli prevetrať do mesta. Šli sme cielene na mníchovské vianočné trhy do centra a ja som zistila, že Mníchov má snáď európsky rekord v ich celkovom počte ...
Za tú chvíľu, čo sme prešli, sme ich objavili tuším 5. A každým rokom sa rozrastajú, pribúdajú im noví súrodenci.

Mám rada predovšetkým víkendovú večernú atmosféru trhov, keď je všetko krásne rozsvietené (teda nielen oči detvákov), keď sa vôňa punču mieša s vôňou placiek, vurštov a mandlí, keď sa nad hlavami rozozvučia vianočné melódie a vrava ľudí sa rozlieha od stánka ku stánku.
Rada si prezerám každý rok dookola vianočné ozdoby, drevené hračky, rôznofarebné sviečky a všetko možné i nemožné.

Tento rok sme sa konečne prvýkrát dostali i na historický vianočný trh, ale keďže je u Mníchovčanov dosť obľúbený a takto navečer tým pádom i preplnený a my sme boli vlastne už na konci našej púte, nezdržali sme sa na ňom príliš dlho. Predávajúci, ktorých sme videli, boli jednotne zaodetí do dobových kostýmov, nápoje liali do dobových krčiažkov, objavili a ochutnali sme i nejaké pravdepodobne pradávne lakotinky a vypočuli si pôsobivé hudobné vystúpenie. Videli sme krásne drevené stánky, niektoré úplne miniatúrne, v nich dobové kostýmy, zazreli krásne vyrezávané luky a tulce so šípmy, rohy zvierat na pitie, kožušiny, nádoby a iné historické predmety a nechali sa inšpirovať k cieľu našej budúcej návštevy.

No a nakoniec sme sa na spiatočnej ceste zastavili pred známym vianočne vyzdobeným výkladom obchodného domu Kaufhof na Marienplatzi, ktorý je magnetom pre tých najmenších (ale i veľkých) návštevníkov.

PS tých trhov je ževraj v Mníchove a jeho okolí 120.

xxxx

Aktívne adjektívy

Dnes som počúvala rozhovor Michaela s otcom.
- Papa, už mám premyslené, čo by som si prial na Vianoce. Hru Activity. Hrali sme ju u Justina.
Zbystrila som sluch a spýtala sa: 
- Netvrdil si mi minule, že tá hra sa volá Adjektívy?
Presne si to pamätám, lebo sme ju márne hľadali na nete.
- Mama, to je úplne jednoduché. Píše sa Adjektívy a číta sa proste Activity!
Nedal sa vyviesť z rovnováhy náš junior so šibalským úsmevom na tvári.

(02.12.2013?)