Merci!

Minulý týždeň sme mali opäť speed-dating-rodičko a vrámci neho som sa dostala aj k Michaelovmu najobľúbenejšiemu učiteľovi. Od tohoto roku pribudla šiestakom (okrem latinčiny/angličtiny i) francúžština a ich triedu dostal mladý učiteľ (predpokladám, že len nedávno ukončil výšku). Na úplne prvom tohtoročnom rodičku, kde sa jednotliví pedagógovia predstavovali rodičom, nás zabával medzi iným svojimi výrokmi ohľadne "mŕtvych" pohľadov niektorých mládencov, ktorí skúmajú zasnene kdesi v diaľke život na Marse a na vnímanie francúžštiny na rodnej zemeguli im nezostáva potom žiaden priestor.

Pri našom druhom stretnutí som sa informovala, nakoľko mŕtvy je pohľad môjho syna.
Keďže francúžštinu ani ja, ani muž neovládame, jeho pokroky či neúspechy nevieme tým pádom objektívne posúdiť.
Vzápätí som sa dozvedela, že na rozdiel od budúcich vesmírnych vedcov, sa Michael venuje stavbe pyramíd. Ako materiál si volí ceruzky, pričom statiku zatiaľ nemá pod kontrolou či na dostatočnej úrovni. Občas sa mu stavba zrúti.
Keď som povedala učiteľovi, že sa so synom doma porozprávam, prerušil ma, že to vôbec nie je potrebné. Že Michael svojim počínaním nikoho neruší, nikomu neškodí. A vzhľadom na jeho výborné výsledky v škole to berie ako spôsob "ako sa sústrediť", prípadne ako lepšie spolupracovať. (Pretože i v niektorých pedagogických príručkách sa tvrdí, že existujú žiaci, ktorí sa pri ústnych odpovediach musia prechádzať.)

Skladám klobúk pred učiteľmi, ktorí si to uvedomujú a reagujú podobne. S kľudom Angličana.
Napriek tomu som mu navrhla, že sa so synom porozprávam, aby v budúcnosti staval odolnejšie pyramídy!