Koncerty sú nielen o speve...

Na takých zájazdoch či koncertoch (a to nielen v predvianočnom období) sa zomelie všeličo.

A kým my, rodičia, mrzneme pred budovou zboru, čakajúc na autobus (či už smer tam alebo späť) zdieľame si starou, generáciami odskúšanou, spoľahlivo nespoľahlivou ústnou propagandou najnovšie klebety a zážitky.

Tak napríklad, že pred posledným koncertom zabudli najprv dvoch chlapcov na hoteli. Prišli na to, až keď akosi nesedel počet spevákov na javisku. A tak jeden z dirigentov ozlomkrky bežal  nazad do hotela. Dokážem si živo predstaviť, ako smerom tam odriekal Otčenáš, dúfajúc, že modlitba bude vyslyšaná a on ich nájde na izbe, hrajúc sa napríklad na tablete, a tým pádom stratiac pojem o priestore a čase.

Ževraj ich objavil. Keď spoločne dorazili do sály, kde čakal zvyšok, dopracovali sa k ďalšiemu nemilému zisteniu. Nejaký iný mládenec si zabudol na izbe sveter, a tak museli všetci vyzliecť tie svoje, aby na scéne vyzerali ako jeden a aby sa ani dirigent neuštval behom sem a tam. Ešteže nespievali práve v kostole (čo práve pri vianočných koncertoch býva dosť často pravidlom). To by im aspoň polovica z prítomných zachrípla alebo pomrzla. Michael sa nesťažoval, lebo podľa jeho slov bolo v sále horúco až až, no a tie hrubé svetre sa skôr hodia do tých kostolov.

Na jednom z iných koncertov chýbali istému expertovi topánky. To potom treba zvoliť inakšiu taktiku, pretože nechať spievať naboso kompletný ansámbel v zimných mesiacoch tiež nebýva zdraviu prospešné. A tak mladíka presunuli z predných radov úplne dozadu, aby smel stáť v ufúľaných čižmách, ale mimo zorného úhla divákov.

Horšie býva, keď niektorému hlásku príde zle. V decembri to býva ďalším nepísaným pravidlom. Minulý víkend sa odohrala menšia dráma, keď z posledného, najvyššieho radu vypadol chlapec. Prekotil sa dozadu a padol rovno na hlavu. Našťastie je harfistka detská lekárka. Poskytla mu ihneď prvú pomoc, kým ho nevzali do nemocnice na pozorovanie. V jeho prípade sa jednalo o podozrenie na otras mozgu.

Keď sme si rozprávali túto príhodu, pristúpil ku nám rodičom jeden zo spevákov a zahlásil, že pri koncerte dostali nariadenie od dirigenta:

- Ak príde niekomu z vás zle a ja ho budem musieť chytať, vy ostatní nespanikárte, ale spievajte ďalej -

Presne takáto situácia totižto nastala na zájazde v Japonsku. Nikomu sa nič nestalo, dirigent zareagoval ako spoľahlivý bodyguard.

Ostrieľanejší mládenci už vedia, ako sa zachovať v podobných prípadoch. Nečakajú na totálny výpadok, ale jemne zakývajú dirigentovi na rozlúčku a zídu pomaly zo scény dolu, aby nikoho nerušili. Presne ako minulý týždeň, keď dvaja radšej vôbec nevyšli na scénu a na inom koncerte si jeden sadol na pripravenú stoličku. Vtedy všade v Mníchove kosila školákov i dospelých črevná chrípka.

A potom existujú ešte takí experti ako Michael, ktorému je síce zle, ale svoj prvý koncert s veľkáčmi a na doskách, čo znamenajú svet, si predsa nenechá pokaziť žiadnou pliagou a odspieva celý program do úplného konca ... aj keď s kŕčami v bruchu...