Je iba niekoľko žien

... ktoré poslúchajú, tuším, všetci muži v našich, ale i v iných zemepisných šírkach bez výnimky a (takmer) naslovo. Bez akéhokoľvek odporovania či odvrávania. Chlapi sú až neuveriteľne ticho, keď spomínané devy rozprávajú. A oni ich iba zbožne počúvajú. Nechajú sa nimi riadiť v ktorúkoľvek dennú či nočnú hodinu.
Aj vy by ste chceli mať takúto zázračnú moc?
Jednoduchá pomoc - naučte sa nasledujúce frázy:
- po 200 m odbočiť doľava
- za kruhovým objazdom odbočiť doprava
- dorazili ste do cieľa vašej cesty
- a pod.
a potom sa prihláste na najbližší možný konkurz pre hlásateľku do cestných navigačných systémov  a dúfajte, že vás vyberú.
(sorry, ale neovládam zaužívané slovenské výrazy)
Aj my máme jednu takúto silnú osobnosť v našom aute. Muž ju občas skúša z predmetu "orientácia v okolí", keď sa v ňom naozaj na stopercent vyzná a práve kvôli tomu si vyslúžila meno "ukecaná ženská".
A prečo som si na ňu spomenula?
Pretože každý deň beží asi o 16:00 na jednej stanici relácia s deťmi. Musia opísať nejakú vec, udalosť či predmet. Nesmú však použiť skutočný názov opisovaného. A na konci sa vždy spýtajú, či poslucháči uhádli, o čom vlastne bola reč.
No a dnes hovorili o NEJ. Michael pozorne počúval, má tú reláciu veľmi rád a na konci, teda pri otázke, čo sa hľadalo, radostne vykríkol: "Mama, ja viem - to je ukecaná ženská!!!"
A hneď po jeho odpovedi zvolali deti v rádiu : "Navi".

Michael pokrčil sklamane nos, ako pri tom bodkovanom kakavku, a hovorí: "A to je čo, mama?"

(<-2012)