Dativ je genitivu smrtou...

Rano som sa dobre zasmiala, hoci netusim, ci Michael spravne a doslovne pretlmocil slova svojej ucitelky.

Dnes pisu pisomku na temu padove otazky. Viem, ze toto je dost narocna uloha pre 99% Nemcov. Oni sa tym proste nejako intenzivne v skole nezaoberaju, takze i velmi rychlo zabudnu, co je taky akuzativ. A uz vobec nie genitiv.  S tym su na vojnovej nohe. Viac sa venuju slohovym utvarom ako takym a spravnym zakomponovanim jednotlivych padov, kde su skutocnymi majstrami . Asi to nie je az tak na skodu, pretoze znalost nominativu-genitivu-dativu-akuzativu z hladiska slovneho rozboru az tak ovocie neprinasa.

Ked som chodila na UNI, boli nasi nemecki spoluziaci fascinovani, odkial tak dobre my, ausländri, ovladame gramatiku. Castokrat na otazky docentky nedokazali odpovedat a pre nas to bola hracka.

Nuz a minuly tyzden dostal Michael domacu ulohu na precvicenie 1. az 4.padu. Siel s nou za tatom, ja som este nebola doma. Ten to automaticky vzdal, ale upokojil ho, ze toto isto ovlada mama. A tak sme robili cvicenia. Vysvetlila som mu viac, nez bolo potrebne. Je pravda, ze v nemcine nie je vsetko tak jednoznacne ako v slovencine. Pady nesuvisia iba so slovesami, ale i s predlozkami a to trochu inak nez v slovencine.

No a takto sme spolu spravili kompletne zadanie, aj tu cast, ktoru sa este neucili. Lenze to ja som nevedela a Michael neprotestoval.

Na druhy den prisiel domov a vravi mi, ze v dvoch vetach som spravila chybu (presne v tych, ktore este nepreberali). A hned mi ich i ukazoval.

Pozorne som si precitala a protirecila som. Nastastie bol jeden priklad genitiv a ten sa zatajit neda. Hned som mu ukazala indiciu -s na konci podstatneho mena v muzskom rode.

Nato zajasal a vravi: A dostali sme pani ucitelku! Mas pravdu, ja jej to hned zajtra ukazem!!!

Druha "chyba" sa tykala nejasnosti pri casovych udajoch. Vysvetlila som mu, ze to je pevne stanovene pravidlo. Ohne wenn und aber.... :)

- Naozaj, mama?

- No naozaj.

Nepytala som sa ho, ci nieco v skole povedal a ci nie.

A dnes pisu pisomku. Po ranajkach mi Michael vravi: Ja mam iba strach, ze zacnem riesit aj to, co sme sa este neucili, lebo to viem od teba.

- No a rozpraval si sa o tom s pani ucitelkou, ako si mal povodne v plane?

- Ano. A spytala sa ma, ci si si tym naozaj ista. Povedala nieco take, ze sa bude musiet poradit s kolegami...

 

PS. Ak chcu Nemci vyjadrit svoj vztah ku padovym otazkam, radi pouziju nadpis clanku  

A teraz rozmyslam, ci zvysne vety nerobili preto, ze ani mnohi ucitelia v tom nemaju jasno ...