Cukrári začiatočníci

Moja babička bola vychýrená kuchárka a cukrárka široko-ďaleko na okolí. Ak si správne pamätám, robila to istú dobu i profesionálne, ale po ťažkej operácii sa musela vzdať tejto inak dosť namáhavej činnosti. A tak vypekaním a varením rozmaznávala všetkých susedov na okolí, keď sa u nich schyľovalo ku všakovakým rodinným oslavám počnúc meninami, cez narodeniny, kary, krsty či svadby. No a, samozrejme, nevynechala ani nás, svoju rodinu. Pravidelne to u nej nádherne rozvoniavalo. Nebolo víkendu, čo by nám nevykrúcalo nosy a my sme nepriberali z jej dobrôt.

Raz sme ju chceli spolu s mojim bratom prekvapiť, a tak sme sa rozhodli na môj podnet upiecť jej tajne k narodeninám koláč. Úplne prvý koláč nášho dovtedy ešte krátkeho života... a iba pre ňu. Mala som asi 13-14 rokov, takže brat mínus dva.

Recept sme si vyhľadali v kuchárskej knihe podľa dostupných domácich ingrediencií a bez akýchkoľvek skúseností či rád dospelých sme písmeno po písmene zdolávali úplne sami tajomstvá pečenia. Okrem nás nebol totiž doma nik. Spoliehali sme sa predovšetkým na gény, teda na tú časť, ktorú sme čisto teoreticky zdedili po nej.

Náš výtvor nebol opticky žiadnym krásavcom. Skôr naopak. Patril do kategórie tých chudších, nekrémových, tvarovo by možno niekomu pripomínal mapu Malorky alebo iného ostrova, ale podstatné je, že nezhorel ani on, ani byt neutrpel žiadnu ujmu a my sme ho zmorení, no o to šťastnejší niesli babičke ako malý, ale vzácny darček.

Bohužiaľ netuším, ako chutil, avšak predpokladám, že dobre, pretože oslávenkyňa ho zjedla úplne sama (s hrdosťou sme sa pozerali, ako si z neho odkrajuje stále ďalší a ďalší kúsok) a viem, že sa veľmi preveľmi tešila nášmu prekvapeniu k narodeninám.

A týmto jej posielam sladkú pusinku do nebíčka : A babička, nerozmaznávaj tam anjelov svojimi dobrotami! Aby nepribrali. Musia totiž zostať štíhli, inak ich krídla neunesú!