Chýbajúci klobúk a iné

Dnes sme išli zo škôlky domov peši. Teda ja na svojich a Michael na kolobežke. Dostal chuť na zmrzlinu a ja som chcela kúpiť pár drobností na zajtra, a tak sme zašli do našeho obchodu. Prikázala som mu, aby na mňa čakal vonku pri svojom dopravnom prostriedku. Spravila som si čestné a zrýchlené kolečko vo všetkých oddeleniach.
Keď bol košík plný všetkým potrebným, zamierila som ku kase pri vstupných dverách. Sú to také, čo sa otvárajú a zatvárajú automaticky. Vždy keď niekto vstúpil dnu alebo vyšiel von, počula som nejasne nejaké detské hlasy.
S kým sa to len to naše zhovorčivé dietko zasa rozpráva?
Pri kase stál i starší pán, ktorý nachvíľu vyšiel von. Syna som si nevidela, ale zbadala som, ako sa ten pán so záujmom a úsmevom na tvári pozerá v smere, kde stál. A začala som šípiť...
Určite si ten náš malý umelec zasa raz vyspevuje na plné hrdlo...
A mala som pravdu...
"Počúvaj, ešte ti nik nehodil peniaze?"
"Nie mama, zabudla si mi dať klobúk...Ale asi je to zakázané spievať pred obchodom, lebo ľudia by dali všetky peniaze do klobúka a nemali by potom za čo vnútri nakúpiť..."
Tak teraz neviem. Dať mu ten klobúk nabudúce alebo nie?

(14.7.2011)

------- VRANA A PENIS -------

(11.10.2010)
...alebo dva postrehy z jedného (dnešného) dňa.

O tom, že vrany a krkavce patria k najinteligentnejším vtákom, som videla už niekoľko dokumentov. A dnes som sa stala priamo účastníčkou jednej scénky, popísanej v týchto zaujímavých filmoch. Autom som odbáčala v miestnych úzkych uličkách medzi vilkami a v strede cesty stála nehybná čierna silueta. Rozmýšlala som, či tam niekto postavil zo srandy sošku vrany alebo sa skutočne jedná o živého tvora.
V poslednej minúte vrana ožila, vzlietla a vtedy som si všimla, že svojim telom zakrývala vlašský orech. Hneď nato som začula prasknutie škrupiny pod váhou auta a v spätnom zrkadle som videla, ako spokojná vrana skáče ku svojej lahôdke.
Tieto operence sa totižto naučili využívať autá ako luskáčiky Áno ...len by ma ešte zaujímalo, či si odpozorujú aj približnú jazdnú dráhu, alebo to ponechávajú náhode

Druhá milá príhoda sa odohrávala v mojom aute. Viezla som 4 deti do škôlky, dve dievčatá a dvoch chlapcov. Reč sa zrazu zvrtla na penis a jedno z dievčat sa pýta : "A čo je to penis?"
Michael okamžite odpovedá: "Penis je to, čo majú iba muži a chlapci. ženy a dievčatá ho nemajú."
A na to sa pýtajúca ozve:" Ahá, už viem, to je to, čo majú chlapi prilepené pri zadku!"

--------- Na západnom fronte chaos --------

(alebo Poslušne hlásim...)
Začalo to predvčerom, možno už predpredvčerom.
Všade naokolo pribúda bielej farby. Na dotyk je studená, pod nohami šmykľavá a ľahko sa pod ňou strácajú autá. Výrobné označenie: S-N-E-H 11-2010.
Pravdepodobne dostala Perinbabka novú devuchu do služby a tá začala hneď usilovne prevetrávať paplóny, duchne, periny, vankúše. Len dúfam, že dostala správne inštrukcie a nevysype celú tohtoročnú zásobu predčasne, čo by znamenalo, že by sme nakoniec mali kapra na blate!
Keď som včera ráno Michaelovi povedala: "Poď sa rýchlo pozrieť, nasnežilo nám!", neochotne zodvihol zadok z postele (ostatné časti zostali naďalej ležať na nej) a neveriaco zahundral: "...no to isto...neverím...ty ma chceš iba dostať z postele...".
Nakoniec ho odtiaľ vyhnala jeho vlastná zvedavosť. Oči sa mu okamžite rozžiarili, behal od okna k oknu a zisťoval, či to, čo zazrel na severe, je pravdou i na juhu a zasa naopak a bol ochotný ma okamžite vyhnať na vrcholky Álp, len aby si opäť po roku mohol zalyžovať.
A ja, hoci som doposiaľ nemala ten správny (takmer-decembrový) predvianočný pocit, som po včerajšom zapálení prvej adventnej sviečky s bielou kulisou za oknami pochopila, že Vianoce sú už asi naozaj obuté do míľových čižiem, soby sú už zapriahnuté, listy so želaniami sa takmer neprijímajú, všetci darčekonosiči sa už potia pri pohľade na nezabalené krabice a ja tento rok ešte nič nemám.  Aj tie predstavy "čo-komu-asi" tento rok u mňa pokrivkávajú.
Takže končím s písaním, najprv pôjdem do pivnice oprášiť sánky, zajtra ideme totižto do škôlky na nich (sľub je sľub, i keby sneh zmizol) a potom si začnem hlavu lámať:
čo komu z rodiny...

(29.11.2010)

------------------ Z našich čriepkov - alebo zasmejte sa s nami --------------------

1.dejstvo
Syn s otcom doma, mama na nákupe
Syn práve dojedol obed a odchádza od stola s poznámkou, že by si ešte niečo zajedol (na priblíženie situácie: takéto poznámky produkuje obyčajne každých 10 minút)
Otec, dobre znalý tychto poznámok, odpovedá hladošovi: "Keby si mi raz povedal, že nemáš hlad, dám ti lízatko !"

2.dejstvo - o 3 hodiny neskôr všetci doma
Syn behá po byte a na plné hrdlo opakovane vykrikuje: "OCOOO, ja nemám hlad ."
Mama: nechápavo krúti hlavou, čo sa to stalo jej 4-ročnému srdiečku
Keď otec na mnohé zvolania nereaguje, dobehne syn priamo k nemu a hovorí: Ocko, nemám hlad, tak kde je to lízatko????

Záver:
Syn doje lizatko a zahlási: "A teraz mám hlad, niečo by som si zajedol."

Išli sme na výlet do hôr a Michael si vyžiadal, aby som sedela v aute vzadu pri ňom a čítala mu rozprávky...a stále ďalej a ďalej, ani vydýchnuť mi nedal.
Keď sme dorazili na určené miesto, prešli sme k jazeru, sadli si na lavičku, zjedli jablká a chceli ísť ďalej...nato junior protestuje, že je unavený a chce oddychovať , a tak mu muž vraví, že veď doteraz oddychoval v aute a syn na to:
"Ja by som aj chcel, ale predstav si, mama ma celú cestu vyrušovala a stále mi chcela niečo čítať!!!"

Boli sme na detskom karnevali na Slovenskej katolíckej misii . Michael bol pirátom, na hlave mal takú červenú pirátsku čiapočku.
Zrazu objavil na tamojšom stojane jeden leták, otvoril ho a rozbehol sa k misijnej sestričke (ja som práve niečo robila v kancelárii, takže som tento rozhovor dostala neskôr pretlmočený od smejúcej sa sestricky), ukazoval jej prstom na biskupa s červenou čiapočkou, vzhľadovo presne takou istou, akú mal on na hlave a pýta sa: "Aj toto je pirát?"

Približne pred rokom, dvomi (?)
Cez víkend sme boli na výlete v horách a syn mal na cestu pribalené ako proviant i sušené jabĺčka. Na druhý deň po výlete, keď sme došli večer domov zo škôlky, začal vykrikovať: "Ocko, chcem jablkové koliečka" - a to aspoň 1000x za sebou.
Naša odpoveď bola niekoľkokrát nie, ale to synátorovi nestačilo. Tak muž zahlásil : Jabĺčka (sušené) dostaneš, keď pôjdeme znovu na výlet do hôr, aby si mal silu na túru."
Na 10 sekúnd nastalo hrobové ticho, boli vidno, že syn tuho premýšľa, až z neho vyrazilo:" Ocino, chcem ísť okamžite na výlet do hôr:"

Jedna z vecí, ktoré obľubujú snáď všetky deti, je keď im kreslíte na chrbát a oni hádajú, čo to bolo.
Na konci takejto hry muž synovi povedal, že mu ešte nakreslí medvede na chrbát a potom stačilo.
No a keď ich dokončil a synovi to zasa raz "nestačilo", pohotovo sa vynašiel:
"Ocino, ty maluješ vždy hnedé medvede a ja som chcel tentokrát biele..."

Zastavila som sa pred vchodom do škôlky a čítala som odkazy na tabuli.
"Mama, čo robíš?"
"Pozerám, či tam nie je nejaká správa pre maminku."
"Mamaaaa, to nie je pre teba, to je pre rodičov." (to bol asi 3-ročný)

Vyšli sme z domu a kúsok pred nami prebehla veverička. Syn sa pozrel na mňa a hovorí: "Veveričky nesmiem hladkať, že? "
Ja mu na to: "No tie, čo behajú po ulici...nie! "
A syn : "A tie, čo behajú po chodníku, môžem?

Vrátili sme sa domov zo slnečnej prechádzky lesom. Keďže niekoľko dní predtým po sebe pršalo, boli mnohé miesta veľmi blatové. A samozrejme i naše topánky. Muž ich preto postavil na balkón. Syn chcel hneď vedieť, prečo to urobil.
"Lebo topánky sú veľmi špinavé."
"A slniečko ich vyčistí?" hľadel syn s obdivom na slnkom zaliaty balkón.

-------- Zlomené srdiečko ---------

Dnes sa konal v škôlke MiniOktóberfest. To značí, že rodičia prinesú typické lakotinky podľa predom vyveseného zoznamu, 97,5% detičiek príde v bavorskom kroji Dirndl & Lederhose (tých 2,5% je aj môj junák), zaspievajú si pesničky, možno i zatancujú, zapózujú spoločne pred fotoaparátom, spapajú praclíky & Co a rozdajú si srdiečka, ktoré tvorili a piekli v škôlke pred pár dňami.
No a dnes sme prišli spolu s jednou maminou takmer naraz pre naše deti. Kým sa Michael obliekal, so vzlykavým hláskom oznamovalo dievčatko mame, že sa jej srdiečko zlomilo.
Mama sa ju snažila ukľudniť, ale nič nepomáhalo. Pre jej dcérenku to bola strašná tragédia. Tak som si k nej čupla a spontánne vravím: "Clara, pozri, ty máš práve zlomenú ručičku, a tak si tvoje srdiečko povedalo: nenechám v tom Claru samú!... a zlomilo sa tiež."
Prekvapene pozrela na mňa svojimi krásnymi kukadlami, tvár sa jej takmer okamžite rozjasnila a začala sa radostne smiať zvonivým hláskom: "Áno, áno... presne tak...srdiečko, prečo si mi to hneď nepovedalo?"
A zaraz s mamou rozmýšlali, ako doma natiahnu srdiečku sádru.

(1.10.2010)

------ Ako je to s tou chlapskou vernosťou -----

Už je tomu niekoľko týždňov, čo som ráno pri raňajkách oznámila mužovi, že sa v jeden deň oženil náš syn v škôlke s Luciou.
Nato sa muž prekvapene obrátil k malému a pýta sa:
"S Luciou? A čo tvoja favoritka Clara?"
"Ale oco, Clara bola predsa tento týždeň chorá, tak som sa oženil s Luciou."

a vlastne k tomu patrí i druhá príhoda, keď muž vypisoval nejaké papiere a len tak zo srandy zahlásil: ako dlho sme vlastne vzatí...malý sa neďaleko hral s niečím a hneď zareagoval:
To myslíš mňa a Luciu?

(28.7.2010)

-------------- Michaelove zamyslenia sa -------------

(17.2.2013?)

Stáli sme na červenú. Michael sa pozeral na jednu (predpokladám) Turkyňu, ako prechádzala so svojimi deťmi cez prechod pre chodcov. Pred sebou tlačila kočík s malým dievčatkom, za ruku viedla približne trojročnú sestričku a vedľa nich kráčala možno šesťročná školáčka.
Môj syn si podoprel rukou bradu a zamyslene si povzdychol:
- Musí to byť náročné, vychovávať tri dievčatá! :DDD

No a dnes ráno sme si pochutnávali na croissanoch, pričom v pozadí bežali práve nedeľné správy z rádia. Ani neviem, čo už presne hlásili, keď junior opäť zaperlil:
- Mimochodom, čo je vôbec s Gréckom? Už sa im darí lepšie? Dávno som o ňom nepočul nič nového...

19.2.

V nedeľu ide synátor prvýkrát do školy v prírode. Ich pani učiteľka deťom povedala, že každý si môže napísať na papier mená troch spolužiakov, s ktorými by chcel byť na izbe. Michael tuho rozmýšľal, koho vybrať a včera ma informoval o svojom konečnom rozhodnutí.

- Mama, vieš, ja som si predsa len nenapísal Justina ... on bol predsa pozvaný na moju narodeninovú oslavu a teraz chcem dať šancu aj iným. A tak som si vybral takých, s ktorými si dobre rozumiem, ale i jedného, s ktorým sa občas pohádam. Ale nemusíš sa obávať, to je naozaj iba občas. No predstav si, že by sme sa nikdy nehádali. Vieš, aká by to potom bola nuda na izbe?!!!

----------------

22.03. 

Ja v obývačke, Michael v detskej.

- Michael, čo tam, preboha, robíš?!? Prečo stále dupoceš či búchaš? - pýtam sa zvýšeným hlasom.

Bleskovo odpovedá:

- To ide od susedov ... tiež to počujem!

Pohotový teda je, to musím uznať!

--------- Plánované rodičovstvo ----------

Dnes ráno mi synátor opäť rozjasnil upršaný začiatok dňa. Už sa začal obliekať a obúvať do školy, keď mi medzi rečou vraví:
"Mama, pamätáš si, keď som ešte ako malé dieťa začal so sporením? Zbieral som všetky drobné a odkladal si ich do obalov z Kindervajíčok. A potom som ich zasa postrácal."
(Nepostrácal, len to naň možno tak pôsobilo, keď takých 50 peniažtekov vymenil za jednu mincu  )
"A vieš čo ja spravím teraz? Ja už odo dnes začnem sporiť pre svoje dieťa. Teda na jeho prvý rok. Minule som totižto počul v rádii, že to stojí milióny taký prvý rok. Teda všetky potrebné veci pre baby. Tak to už musím začať teraz, no nie? Myslím, že na živobytie si potom zarobím aj prácou a na dieťa už budem mať nasporené!"

------ 2011(?) -------

Práve som išla natankovať auto, keď sa ma môj 6-ročný syn s úplnou vážnosťou pýta:"Mama, zarábať peniaze môžem už predtým, než sa ožením, alebo až po svadbe?"

Vážny rozhovor matky so synom

"Mama, Lisa už nie je zaľúbená do Justina!"
Pri pohľade na synové očká som hneď vedela, čo odpoviem.
"Nie? Znamená to, že je zaľúbená do teba?"
"Mhm", pritakal dôležito svojou blonďavou hlávkou.
"A čo teraz?", usmiala som sa na neho.
"No ja som ešte stále zaľúbený do Carlotty."
"A stretávaš ju ešte vôbec?"
"Áno, na školskom dvore cez prestávku ... ale keď ma nebude chcieť, tak ... asi sa rozhodnem pre Lisu!"
(po dvoch rokoch vernosti Carlotte, ktorá sa o tom asi nikdy nedozvie)
Je krásne pozorovať srdiečkové záležitosti nášho potomstva, kým je ešte ochotné, zdôveriť sa svojim rodičom...

(5.12.2011)

----------------

Womanizer

Takto pomenovala minule na narodeninovej oslave detí zo škôlky nášho syna jedna z prítomných mamín.
Dnes sme dorazili ráno do škôlky, o niečom sme sa nahlas rozprávali pred triedou a v momente, keď si syn prezúval topánky, vyšla z dverí (nielen) jeho obľúbená učiteľka. Za ňou sa už tlačili deti a niečo nahlas rozprávali. Zastrčila opatrne 3-4 dievčatá dovnútra, zatvorila dvere, otočila sa k nám a hovorí: "Michael, konečne si tu... dievčatá už čakajú netrpezlivo v rade na teba. Keď to takto pôjde ďalej, bude mať tvoja mama veľa roboty...", a pozrela pritom žmurkajúc na mňa a veľavýznamne zakývala hlavou.
V Nemecku sa hovorí: sie stehen Schlange...čo vo voľnom preklade značí : vystáli hada... a keĎže môj syn ešte presne nerozumie, o čom hovorila učiteľka, otočil sa ku mne a radostne hovorí: "Jeee, mama, budeme sa hrať nejakú hru na hada..."
A keď otvoril dvere, naozaj sa na neho doslovne vrhli asi 4 dievčatá s hlasným privítaním : "Michael, Michael..."
Ojoooj...

(22.9.2010)

----------------

Úvahy našich ratolestí

Pousmiala som sa. Veď uvidíme o pár rokov.

(august 2013)

------------------