Bodkované kakafko

Pred niekoľkými rokmi som sa nechala inšpirovať internetovými príspevkami jedného fóra a pustila sa do ofenzívy, na ktorú som sa až pridlho pripravovala. Týkala sa mojej kuchyne a rozloženia niektorých vecí v nej. Predovšetkým mi nedala spávať tá hŕba receptových kníh, ktorá menila svoj objem a občas i vonkajšie kontúry, a ja som iba čakala, kedy sa raz zvrchu (a za trest) zosype na mňa.

Pár hodín to u nás vyzeralo ako po bombardovaní. Odvšadiaľ som všetko vyberala a mnohému nachádzala nové, výhodnejšie miesto.

No a v tom chaose som ako každé ráno robila Michaelovi raňajky.

"Mama, to čo je s tým kakavkom?" spýtal sa ma, keď zasadol ku stolu.

"Čo by s ním malo byť?" nechápala som.

"Prečo má navrchu také bodky?" popísal bližšie svoj problém.

"Ale prosím ťa, aké bodky... čo vymýšlaš!" nenechala som sa len tak zaskočiť.

Náš rozhovor prebiehal i ďalej v podobnom tóne a ja som si vážne myslela, že si môj syn zo mňa zasa raz strieľa.

Už som bola v kúpeľni, keď za mnou opäť došiel a neochvejne pokračoval vo svojej bodkovanokakafkovej sťažnosti.

"Mama, ale to kakavko je naozaj nejaké divné," zopakoval s riadne pokrkvaným nosom, "veď ho ochutnaj!"

"Ale čo by bolo divné!" snažila som sa mu dokázať svoju pravdu a plným dúškom si konečne uchlipla z pohára.

 Ešteže som mu ho nenanútila vypiť celé. Asi by bol zvyšok dňa bardzo hyperaktívny...

Ľudkovia boží, ja som mu v tom upratovacom zmätku spravila Nescu- kávu!

Hilfeeeeee...